Rozhovory s Imámom - část 2
Súdne dni, apokalypsa ... o dôležitosti zjednotenia ľudstva
Pokračujeme v publikovaní cyklu nesmierne zaujímavých a poučných "rozhovorov s Imámom" ("kráčajúcim vpredu").
***
Roman: Nie kvôli špekuláciám, ale s cieľom objasniť otázku zaujímajúcu mnohých ľudí, rád by som dnes nastolil tému Posledných časov, Súdneho dňa alebo tzv. medializovanej Apokalypsy. Počas pol roka sa na stránke www.rgdn.info objavilo veľké množstvo informácií, vrátane týchto. Obrovské množstvo zdrojov nás upozorňuje na to, že civilizácia, resp. my všetci, ktorí teraz žijeme na tejto planéte, sa nachádzame vo veľmi neistej situácii. Stojíme na hranici. Aký je váš názor? Je to len ďalšia špekulácia,alebo skutočne ide o nejaký cyklický proces a ľudia ako rukojemníci okolností sa chtiac - nechtiac približujú k tejto "poslednej" alebo "prelomovej" hranici?
Imám: Skutočne zaujímavá otázka. Je veľa informácií o tom. Veď aj v priebehu minulého storočia, koľkokrát prichádzal Koniec Sveta ...
Roman: Áno, špekulácií je veľa.
Imám: Ľudia si na to tak zvykli, že prestali dávať pozor na to, čo sa skutočne deje.
Roman: Je možné, že to pripravil systém?
Imám: Áno, samozrejme, systém sa pripravuje na všetko. Pozrite sa, ako sa systém pripravil na vydanie knihy.
Roman: Anastasia "Zvoniace cédre Ruska" ..?
Imám: To je na jednej strane. Na druhej strane - sú počuť informácie o rôznych prúdoch, sektách s podobnými názvami - Biele bratstvo, Biely Lotos, čoho predtým toľko nebolo. A ľudia sa začali báť všetkého, čo sa týka duchovnosti. Boja sa o to viac, že ich desí myšlienka na to, že táto materiálna existencia sa ukončí, jednoducho prejde do ničoty. Človek nemá znalosti o tom, čo sa s ním stane, alebo sa môže stať po prerušení existencie fyzického tela. Vlastne, na čom je založený ľudský strach? Na neistote. A ľudia nielenže sa boja o tom hovoriť, dokonca ani počuť o tom nechcú. Dokonca ani tomu čo sa deje vedľa nevenujú pozornosť. Strach. Vedomie.
Roman: A čo si myslíte, naozaj sme prišli ku hranici?
Imám: Myslím, že ešte nejaký čas zostáva.
Roman: A koľko, 5, 10, 15 rokov?
Imám: Kto vám to povie (usmeje sa). No ak budete čítať informácie ... napríklad Angkor -Vat a pyramídy v Gíze, tam je to veľmi jasne vysvetlené a tento článok to v tomto zmysle veľmi dobre osvetľuje.
Roman: My sme, mimochodom, prvýkrát vďaka tomuto článku zistili, prečo k tomu môže dôjsť.
Imám: Takto sa to dialo v histórii stále. Cyklickosť. My sme sa jednoducho dostali do tohto obdobia, obdobia križovatky, zmeny vôbec všetkého.
Roman: Kali Yuga sa končí?
Imám: Áno, už sa takmer skončila. Kvantový skok už prakticky nastal. O tom hovoria aj vedci. Existujú štúdie, už to nie je tajomstvo. To znamená, že ľudstvo prechádza na inú úroveň vnímania.
Roman: Na jemnejšiu?
Imám: Áno. Znova zmena pólov, zmena magnetického poľa, zmena všetkého. A teraz pozrite, ľudia, ktorí boli toho schopní, dokázali sa zmeniť, prispôsobiť sa novým podmienkam – tí prirodzene majú iné vnímanie. Tým skôr, ak sa človek snaží duchovne rozvíjať. Väčšinou v pravý čas prechádza na túto novú úroveň vnímania. Novú úroveň života, kvalitatívne odlišnú.
Roman: Hrubšie začne odpadávať?
Imám: Samozrejme. Tento proces vývoja je podobný tomu, ako sa z kukly vyvinie motýľ. Nastane premena ľudskej bytosti na bytosť duchovnú, nemateriálnu. Je taký zaujímavý film "Transformácia", v ktorom sa húsenica premení na kuklu a potom z kukly vyrastie motýľ. Toto všetko sa odohráva vo vnútri organizmu. Presne tak isto sa aj človek vyvíja vo vnútri. Vyvíja sa nová evolučne vyššia bytosť. Vlastne sa dá povedať, že teraz sa všetko mení. Tu niet o čom hovoriť. Rozhliadnite sa okolo seba. Kto to kedy videl, aby sme vo februári chodili v jesenných bundách?
Roman: Pamätám si z detstva, že na Ukrajine bolo v zime vždy chladno, mráz: -10, - 20 ...
Imám: Nielen to, pozrite sa na topenie ľadovcov, je veľmi, veľmi aktívne. To, že tok Golfského prúdu sa zmenil, tiež nie je tajomstvom. Teraz je v Británii veľmi, veľmi žalostne. A ako sa to skončí nevedno. Aj úroveň svetového oceánu prudko rastie. Posledné správy ste čítali, však? V Amerike je 90 cm snehu. Nikdy v živote tam nič také nebolo. V Európe akési mrazíky a všetko ostatné. V Turecku napadol sneh!
Roman: No toto je akoby počiatočné, povrchové. Súdiac podľa článku, existuje podozrenie, že to bude oveľa vážnejšie. Spomínam si na turistiku v Krymských horách. Vystúpiš niekde vysoko, nachádzaš lastúry, morské okruhliaky - tam hore! Ako sa tam dostali?
Oleg: V Karpatoch sú skaly Dovbuša. Prídeš tam, pozeráš do údolia a uvedomíš si, že to bolo more. Pretože krajina pri Dovbuševských skalách má obrysy pripomínajúce more.
Roman: Je to na Čiernohorskom hrebeni?
Oleg: Áno, aj tam. Sú tam lastúry. Tam tiež kedysi bolo more. A navidomoči vidieť, ako sú tie kamene obrúsené vodou. Voľným okom to vidieť.
Roman: Nakoľko sa môže zmeniť geografia?
Imám: No ako, môže sa dramaticky zmeniť. Už teraz sa mení. A kedy sa to udeje už celosvetovo ... no, uvidíme.
Roman: V správe "Globálne zmeny klímy na Zemi" podľa memoranda MSH ALLATRA sa nachádza informácia o supervulkánoch Aira (Japonsko) a Yellowstone (Severná Amerika). A zaujímavý je fakt, ktorý nedávno dávali v ruskej televízii - dokumentárny program o Vange, napísali sme o tom článok. Akýsi novinár poprvýkrát oznámil jej predpoveď, ktorá na jej žiadosť 20 rokov nemala byť odhalená. Mimochodom, zomrela v roku 1996, 20 rokov práve prešlo. Takže, novinár prehlásil, že Vanga vo svojich víziách nevidela ani Ameriku ani Japonsko. "Nevidím ich," - povedala. Môžeme si to nejako spojiť? Poďme sa o tom trochu porozprávať. Prečo nie? Ľudia napríklad vôbec neveria ...
Imám: Ale veď sú informácie, pozrite si stránku o tom, čo sa deje. V Amerike, v televízii ukazujú, že Yellowstonský národný park je uzavretý. A trhlina, široká kilometer, sa tiahne naprieč americkým kontinentom. Aj to ukázali. Tamojšiu situáciu sledujú veľmi vážne.
Roman: Ale mimochodom, informácia je pred verejnosťou skrytá.
Maxim: Na spravodajských serveroch nie je uvedená. Chlapci, ktorí žijú v Amerike, to potvrdzujú. Majú informácie o uzavretí Yellowstonu, aj o trhline.
Imám: Ale na internete informácia je - na cestách sú umiestnené plagáty, že sa neodporúča tadiaľ jazdiť. To poprvé. A po druhé, chlapci, ktorí tam žijú a sledujú všetko, čo sa deje - nie na spravodajských serveroch ale medzi sebou navzájom ... tam veľmi živo komunikujú. Potvrdzujú, že situácia je kritická. A pýtajú sa, čo majú robiť? Koľko času im zostáva?
Roman: A to nikto nevie ...
Imám: A otázka znie, prečo nie sú informácie verejne dostupné? Prečo sa ľudia nepripravujú na nadchádzajúce klimatické zmeny?
Maxim: Informácie sa nešíria.
Imám: Informácie sú. Ale jednoducho ich nešíria.
Maxim: Letisko Denver, ktoré bolo postavené za určitým účelom ...
Oleg: Je možné vysledovať ako sa pripravovali, aké množstvo filmov bolo natočených. A teraz, keď sa rozprávaš s ľuďmi a poukazuješ na výskumy, dávaš naozaj cennú informáciu, ľudia sa stavajú odmietavo: "Ach, to nemôže byť." Lebo – film, vraj fikcia, nezmysel ...
Imám: Systém vždy tak pracuje. Ak existuje nejaká cenná informácia, buď ju zamlčujú, alebo zahovoria. Akonáhle sa začalo hovoriť o UFO, koľko rôznych filmov bolo zrazu natočených, pritom s rôznym fantastickým významom. A zrazu sa ľudia prestali o tom aktívne rozprávať. Veď čo - film je len film. To isté s kataklizmami. Veď koľko je teraz katastrofických filmov o kataklizmách, scenárov - čo sa bude diať potom. Aký stereotyp sa zakladá? Keď nastane kataklizma, treba nevyhnutne jednať podľa predloženého scenára.
Oleg: Človek človeku- nepriateľ.
Imám: Áno, tak to je, toto sa už vtláča do vedomia človeka - ako treba konať. Prežitie na úkor druhého. Hoci, prepáčte, ale všetci tí, ktorí prežili, hovoria, že prežiť možno len v kolektíve, zjednotení!
Roman: Hmm, to je zaujímavé ...
Imám: Pretože každý má svoje skúsenosti. Jeden vie šiť topánky, druhý - oblečenie, tretí môže čo-to nájsť alebo jedlo uvariť. Štvrtý - zasiať a vypestovať, a tak ďalej. Každý sa delí so svojimi skúsenosťami, a v skupine prežívajú spoločne. Jeden druhého navzájom učia svojmu remeslu, rozprávajú, navzájom sa usmerňujú. A tak prežívajú. Ale prežiť jednému je veľmi ťažké. A aký to má zmysel, keď je človek človeku vlkom? No, dnes si vzal jednému, zajtra ďalšiemu, pozajtra tretiemu. A potom popozajtra už niet komu. A čo? A znalostí niet, koniec, došli sme.
Maxim: Ukazuje sa, že systém pripravuje masové vyhladenie ľudí?
Imám: Systému je to jedno, ako dostane svoje. Emócie sú emócie. Akékoľvek ľudské utrpenie - to sú emócie. Pritom z negatívnych emócií má systém ešte viac jedla.
Roman: To znamená, že systém živočíšneho rozumu má záujem na masovej skaze?
Imám: Prirodzene. A pozrite sa, čo sa deje teraz? Obišiel sa aspoň jeden rok na planéte bez vojny?
Roman: Čítal som nedávno oficiálnu správu.V tejto dobe je na planéte 40 miest, kde prebiehajú zničujúce ozbrojené konflikty.
Imám: No prosím. Pozrite sa, veď systém sa vyvíja. Pozrite, koľko ľudských tiel chodí po planéte? 7 miliárd 126 miliónov ľudí!
Roman: Áno, aktívne...
Imám: Doslova nedávno som pozeral televíziu. Oznámili, že v Kaliningrade sa narodil sedem miliardý človek. To zahŕňa len tých, ktorí sú oficiálne sčítaní. Ale existujú aj krajiny, kde sa sčítavanie nevykonáva vôbec. Akonapr. v Číne, alebo Brazílii. V skutočnosti tam majú štvrte, kde nie je prihlásený k pobytu nikto. Ľudia tam žijú neevidovaní systémom.
Roman: Z toho vyplýva, že systém Živočíšneho rozumu má záujem na masovej skaze, no existuje ešte aj hŕstka neblaho známych archóntov, "ľudí", ktorí ovládajú základné finančné toky sveta. To znamená, že aj oni majú záujem na znížení populácie?
Imám: Áno. Oni majú informácie.
Roman: O cyklickosti,o možných prírodných kataklizmách?
Imám: Áno, ale aj o zásobách energetických zdrojov v planetárnom merítku vôbec. Pri takej úrovni spotreby, aká je tu teraz, ľudstvo vyčerpá planétu maximálne za štyridsať rokov.
Roman: Tak skoro?
Imám: Pozrite, príroda nedopĺňa straty. Sladkej vody začalo ubúdať. Toto už je na zamyslenie. Zo studní mizne voda. Hladina najväčšieho jazera Bajkal tento rok klesla pod najnižšiu hranicu. A nikto nevie prečo. Hoci do jazera vteká mnoho riek.
Roman: Mimochodom, Vanga kedysi hovorila, že voda sa stratí, aj to je predpovedané.
Imám: Ak budeme hovoriť o archóntoch, áno, informácie majú, avšak ich znalosti sú obmedzené. Ani ich systém nepustí. Opozícia ... áno, vybrali si svoju cestu. No, je to ich voľba. Problém je v tom, že nechcú ani ľudí prepustiť, nechcú prísť o moc. Je pre nich dôležité zmocniť sa aspoň tých oblastí, ktoré zostanú – najodolnejšie voči zemetraseniu. A so zdrojmi.
Roman: To privádza na myšlienku Ruska?
Imám: Rusko, Ukrajina. Najbohatšie zeme, na ktorých možno ešte niečo vypestovať. A opäť, všetko závisí od samotných ľudí. Sami si vyberáme, ako budeme žiť. Však?
Roman: Áno.
Imám: Aj jeden človek môže urobiť veľa. No ak sa ľudia zjednotia, na príklade prežitia, pripraviť sa je možné, kým je ešte čas. A ako sa pripraviť? Sú to zdroje. Technologické, intelektuálne.
Roman: Určite aj duchovné?
Imám: Hlavne duchovné! Lebo v skutočnosti bez duchovnosti nič nie je možné.
Maxim: Paralelne sme začali rozvíjať aj tému o tom, že teraz sa mení celá planéta Zem, vstupuje do ďalšej fázy. Aj ľudia sa menia? Aj na internete je veľmi veľa sporných informácií na túto tému. Niektorí píšu, že netreba nič robiť len jednoducho zostať v "stave blaženosti" a človek sa zmení spolu s planétou. Iní naopak tvrdia, že je potrebné na sebe pracovať. Ďalší si pripravuje úkryt. Môžeme sa porozprávať o tomto? Čo robiť, stavať bunkre, alebo to ignorovať?
Imám: Pozrite sa, ak sa človek teraz nemení, keď ostáva na prioritách Živočíšneho rozumu, čo sa stane? Rozdelenie. Čo možno vytvoriť za takých podmienok? Prakticky nič rozumné. No, človek sa zaryl do zeme, vytvoril si nejaký úkryt. A načo, keď sa všetko mení? Nikde sa neskryješ. Tu už vznikajú celkom iné otázky. To poprvé. A po druhé, toto je scenár, ktorý predpisovali ešte v 90. rokoch, kde bol človek človeku vlkom. No kde sa schováš? Ak budeme žiť podľa zákona silnejšieho, v zásade sa objaví najsilnejší. Ale sám. To nemá zmysel. V súčasnej dobe ľudstvo má zdroje, sú technológie zvrátiť to, čo sa má stať. Len keby sa zjednotilo. Ale za akých podmienok? Ak v podmienkach dominancie jedného nad druhým, nič rozumné z toho nevzíde. Vytvoriť nejaký policajný štát, kde bude všetko jasne predpísané, nemá zmysel. Tvrdé rozdelenie, to sme už kedysi v našej histórii zažili. To tiež poznáme.
Roman: To povediek ďalšej diktatúre...
Imám: V každej diktatúre vzniká napätie. Toto napätie skôr či neskôr vyústi do konfliktov. To tiež nedáva zmysel. Jediná cesta von - keď sa ľudia zjednotia na akomsi priateľskom základe, keď začnú spolupracovať medzi sebou, zdieľať skúsenosti, vzájomne si pomáhať. Len tak možno v princípe zachrániť civilizáciu. Ale opäť platí, že bez ďalšieho pochopenia "kam ísť?", "v čom je zmysel života?" – to nemá zmysel. K čomu to povedie? No, poskrývali sme sa, nejako zachránili telá, ale ak chýba vnútorný pocit ... pamätáte film "Johnny Mnemonic"?
Roman: Počul som o ňom.
Imám: Je tam ukázané ľudstvo budúcnosti. Rozvíja sa duševná choroba. Ľudia nemajú zmysel života, nemajú cieľ, a začínajú jednoducho stácať rozum. Depresia, nervové zlyhania, atď.
Roman: Aktivácia živočíšnej podstaty?
Imám: V každom prípade človek musí mať nejaký vyšší zmysel života, inak je nezmyselné kamkoľvek sa posúvať. Bez chápania hodnoty života, bez aspoň viac - menej humánnej ľudskej komunikácie. Čo vznikne? Technokratická civilizácia, ľudia rozdelení všetkým, čím len môžu byť.
Roman: Kto sú naši susedia – už nevieme.
Imám: Áno, v jednom vchode, na jednej ploche sa už navzájom ľudia nepoznajú. Hoci z materiálneho hľadiska sa im žije lepšie.
Roman: A materiálny blahobyt ich z nejakého dôvodu odcudzil.
Imám: Áno. Pretože systém neustále hovorí človeku – musíš mať to, veď sused má viac. A už závidíš, hneváš sa a tak ďalej. A televízor v každom dome! Ešte jedno oko Živočíšneho rozumu.
Roman: Dosť tvrdé oko, nemilosrdne neodbytné.
Imám: A opäť, systém, všakže? Celý systém funguje prostredníctvom ľudí. Človek má možnosť vybrať si, koho bude počúvať: hlas svedomia alebo hlas peňaženky svojho živočíšneho princípu.
Roman: Pokúsime sa nedotýkať otázok vojny a politiky, avšak predsa len uvediem príklad. Mnoho mojich známych, konkrétne tých, ktorí nenašli sami seba v bežnom živote, nesebarealizovali sa, nenašli uspokojenie, tých, v ktorých z rôznych príčin nie je prejavená duchovná zložka, bolo vtiahnutých do tohto medzinárodného nepriateľstva. Mnohí z nich uverili televízii, zúčastnili sa vojenského konfliktu a tak ďalej. A čo je typické, z telefónnych hovorov prenikajú rovnaké tiesnivé frázy: "Nepatrím sám sebe..." Všetci z nich sa veľmi výrazne zmenili, nejako stvrdli, potemneli, do popredia vystúpil Živočíšny princíp, a to dobré a svetlé ustúpilo do pozadia. Hovoriť s nimi o Prapôvodných Znalostiach nemá zmysel, neprijímajú ich. A v podstate, ako to chápem ja, kto si dnes nezačne zvyšovať vibrácie, alebo duchovne sa rozvíjať, ten bude potichučky odstránený? Vojenské konflikty, choroby a iné. Je to prirodzený proces a čistenie je nevyhnutné, už to začalo?
Imám: Človek má vždy na výber. A koho počúva? Tie isté konflikty. O čom premýšľa? Veď hlas svedomia jednako má.
Roman: Je to divné, veď vcelku sú to všetko dobrí ľudia, ale akosi...žijúci pevne vo vedomí.
Imám: Prirodzene. Odtiaľ vyrastajú všetky vnútorné konflikty. Človek nevie, kto je.
Roman: Pripomínam, že v predchádzajúcom rozhovore sme prejednávali otázky vedomia a hlbokých pocitov. Vedomie - nástroj Zvieraťa. Pocit – to, pomocou čoho spoznávame Duchovný svet ...
Maxim: Chceš to zhrnúť tak, že sa začala čistka ľudí?
Roman: Áno, je nás sedem miliárd, budú schopní "prejsť"... alebo vytvoriť takzvané Zlaté tisícročie? Spoločnosť v dnešnom stave, žijúca "vo vedomí", so zakoreneným spôsobom spotrebiteľského myslenia, ktorá si do čela postavila peniaze ... Myslím, že je nevyhnutná nejaká globálna čistka alebo "reštart".
Imám: V skutočnosti je systém usporiadaný veľmi zaujímavo. Podľa výskumu biológov, keď vyhynie veľká populácia zvierat, na jej mieste vyrastie ešte väčšia, než bola predtým. Pozrite koľko konfliktov a vojen vo svete prebehlo a počet ľudí sa zvýšil. Keď vezmeme do úvahy, koľko tisícov ľudí zahynulo na bojisku, v epidémiách, v kataklizmách, ale ľudí jez nejakého dôvodu stále viac a viac.
Maxim: A ešte aj pôrodnosť stimulovali.
Imám: O čom tu hovoríme. Čo sa stane keď vezmeme do úvahy, že ľudia prichádzajúci na svet sa majú rozvíjať a odchádzať ako duchovné bytosti, podľa plánu, toto je zmyslom evolúcie. My sa tu vyvíjame. Tento svet je ako lono matky, z neho sa treba narodiť. Buď sa človek narodí, vyvíja sa, stáva sa duchovnou bytosťou a ide ďalej po evolučnom rebríku, alebo ako mŕtvonarodený sa pri pôrode vyhodí. A ak vezmeme do úvahy, čo sa teraz deje (podľa poslednej informácie sa žiadne duchovné bytosti (anjeli) v poslednom čase prakticky nenarodili) a duše sa vracajú na reinkarnáciu, tak tu je odpoveď. Nové duše tiež prichádzajú, musia sa vyvíjať, a tie, ktoré tu boli – nikam neodchádzajú, nedopĺňajú duchovný svet. Opäť sa vracajú do kolobehu Sansáry.
Roman: A čo z toho vyplýva?
Imám: Z toho vyplýva, že iba duchovnosť je schopná zmierniť túto situáciu. Znalosti o duchovnom svete, znalosti o Duši a podstate človeka, a ako sa "odtiaľto dostať." Nielen jednoducho odísť, ale vyvinúť sa. Je to proces evolúcie, zákonitý a jednoduchý!
Roman: A keď ľudia neprijmú znalosti?
Imám: Nuž čo... tak ako vždy. A či je to po prvýkrát? My nie sme prvá civilizácia na tejto planéte. Niektoré národy „vzostúpili“, a niektoré boli zmyté z povrchu Zeme.
Roman: A podľa všetkého boli zmyté dôsledne.
Imám: Je to uchované v znalostiach. 144 tisíc osôb je schopných zrodiť novú civilizáciu. Či zostanú ľuďom znalosti a technológie – to je ešte otázne. Hľa, archeológovia nám hovoria, že naši predkovia behali s oštepmi.
Roman: "Oštepmi" z takých kovových zliatin, ktoré moderná technológia nevie vytvoriť?
Imám: Tak to je, nevedia odpovedať na mnohé otázky. A predsa. Je to úplne jednoduché, vezmite si ktoréhokoľvek súčasného človeka. Ak by nastali kataklizmy – nebol by internet, elektrina ... čo by bolo?
Roman: Úplná dezorientácia.
Imám: Človek, mnohí ľudia nemajú ani základné vedomosti o tom, ako dopestovať potraviny.
Roman: Supermarket je zavretý, hrôza!
Imám: Ale chlieb nerastie na stromoch a v predajni sa nevypestoval v plastovom vrecku.
Roman: Skúsme si na chvíľu predstaviť mesto, v ktorom zavreli všetky supermarkety...
Imám: Tak ako vždy. Ľudia sa vrhli do dedín. Najskôr vymieňať, potom brať, a potom ešte čo-to. A toto je ten istý proces. A ako? Je nutné spolupracovať. Pozrite sa, prečo teraz chodí po ulici kopa bezdomovcov? Prečo by nemohli ísť do dedín? Sú tam domy, majú sa kde ubytovať. Môžu začať pracovať, zasiať niečo. Nie, hrdosť im to nedovolí.
Maxim: Asi skôr lenivosť.
Imám: Aj lenivosť. Problém bude existovať dovtedy, pokiaľ sa ľudia budú hrať hru na „dobrého stýka“ a budú prikrmovať tých, ktorí žijú ako parazity na tele ľudstva. Je to ako boj s alkoholizmom. Nie je to dobro, keď kŕmiš človeka. Daj mu príležitosť zarobiť si. Nech aspoň niečo urobí. A akoďalej? Presne tak isto. V zásade si človek musí zarábať vlastnou prácou. Tým kŕmi telo. A prečo to vlastne robí? Udržiava telo? Nuž, áno. Ak sa človek nevyvíja ďalej, ako duch ...telo viete ako dopadne a človek (duša) ide na reinkarnáciu. Podstata je v tom, že pre Osobnosť je tento život jediný.
Roman: Potom sa dostáva „za zrkadlá“.
Imám: Áno. Pre Osobnosť je to peklo. Subosobnosť. Tak je to vždy, keď sa človek nevyvíja ... teraz sme informovaní, máme čisté Znalosti. A ak nie? S každým návratom reinkarnácie, stále menšia a menšia šanca pre dušu. A pre Osobnosť, ktorá prichádza s dušou, tiež menšia šanca vyjsť odtiaľto. Toto je potrebné vedieť a pamätať si. A keď ľudia neodchádzajú do duchovného sveta, čo sa stane? Preľudnenie. Prepáčte, ale zdroje planéty nestačia.
Roman: Z toho vychádza, že je to začarovaný kruh, že takáto civilizácia nemá zmysel?
Imám: Správne. Hoci, ak by sa ľudia rozhodli žiť ľudsky, rozdelili by zdroje.
Roman: Veď všetko tu je!
Imám: Áno, všetko tu je. Aj technológie sú. Teraz už existuje aj hydroponika, vypestujú všetko. Ale ... životné ciele nie sú. Kvôli čomu žiť? Človek žije, starne a umiera. A zmysel jeho života je aký? ... Jednoduché príklady zo života. Známy mojej ženy hovoril: "Chcel by som sa dožiť penzie." Dožil sa dôchodku, pol roka a odišiel. Zomrel. Dohnal sa do anorexie. Dožil sa dôchodku a to je všetko, ďalej už nemalo zmysel žiť. Z toho vychádza, že v skutočnosti už ďalej neplánoval, nepremýšľal, ako bude žiť. Normálny chlap ... ľahol na posteľ a to je všetko, prestal jesť.
Maxim: Vedome tak jednal?
Imám: Áno. Jednoducho zosmutnel, upadol do depresie. Jeho kmotor tiež ochorel, pracovali spolu. Na základe toho začal premýšľať o chorobe, o tom, že život sa skončil. Pre neho sa aj naozaj skončil.
Roman: Je to smutné, keď nie sú znalosti ...
Imám: Veď práve o tom hovoríme.
Maxim: Z toho vychádza, že systém si už vopred pripravil pôdu a rozšíril informácie o deštruktívnych sektách, Bielom bratstve a pod., aby v budúcnosti odvracal ľudí od duchovnosti?
Imám: Systém nerobí s človekom nič. On len ponúka spôsob riešenia. Človek sa rozhoduje.
Roman: Človek vykonáva voľbu, brať či nebrať to, čo systém navrhuje?
Imám: Samozrejme, a jeho voľba sa zakladá na tom, čo jev ňom uložené z detstva. Aké priority má predpísané, aký program je v jeho vedomí. Je známy princíp, že treba žiť ako všetci ostatní. A je zlé, keď je založený v detstve.
Roman: Všetci sa chytili na ilúziu.
Maxim: Ako uniknúť?
Imám: Hostina v čase moru. Ale kataklizmy sa začínajú prejavovať v celej svojej kráse, a ľudia to nevidia.
Maxim: Nechcú vidieť.
Imám: Nočné kluby, splniť si rýchlo všetky túžby pokiaľ sa to ešte nezačalo. Ale ono sa to už začalo, len to ešte nevidieť.
Roman: Teda, predsa len sa to začalo ...
Oleg: Môžeme očakávať, že keď udrie hrom, kresťan sa predsa len prežehná? Prečo to hovorím. Veď znalosti sú vo svete, a ľudia, ktorí uvideli, ale neuverili, neprijali ... možno sa k nim niekedy vrátia a obrátia sa.
Roman: Nedá sa to očakávať, hoci povedzte, je nádej?
Imám: Chápete, keď je strach,všetko inakšie vychádza. Ak sa človek bojí, znovu je väzňom vedomia. A vedomie ho v takom prípade neprepustí.
Júlia: To znamená, že ak ľudia nebudú mať dostatok základných znalostí o duchovnosti, budú ako stádo?
Imám: No stádo sa znovu rozdelí, ako vždy v prírode. A pri stáde je vlk.
Júlia: Ľudia si zvykli, že potrebujú lídra v akejkoľvek situácii. Napríklad aj Američania si zvykli na názor, že za nimi stojí nejaká moc.
Imám: Alebo Batman, Superman, Spider-Man a tak ďalej? Vždy ich niekto vyvedie, niekto zachráni? Ale zachrániť ich vlastnú dušu nemá kto. Niekto musí prísť a vziať ichza ruku a niekam odviesť.
Roman: Ďalšie klamstvo…
Oleg: Možno je to hrubé prirovnanie, no my žijeme v civilizácii ľudí - otrokov? Otroci vedomia, ktorí si to sami neuvedomujú a nechcú uvedomovať?
Imám: Prečo prirovnanie? Otroctvo nikto nezrušil, oni ho zdokonalili ..
Oleg: Najlepší otrok je ten, ktorý si myslí, že je slobodný? Všetko vie, všetkému rozumie.
Imám: Je taká legenda. Doslova si teraz nespomeniem, ale bol to príbeh ešte z čias Egypta.
Otroci nesú kamene, dozorcovia ich poháňajú. Je horúco. Každý sa ulieva ako môže. Jeden zo žrecov, volal sa Kratij, uvidel lesk v očiach niekoľkých otrokov. Prefíkane sa rozhodol, že to preskúma. Raz v noci sa obliekol do handier a zamiešal sa medzi otrokov. Začal sa rozprávať, vraj, čo sa deje a ako. Jeden z mladých otrokov hovorí, že otrokov je veľa a dozorcov málo. Možno ich všetkých zabiť, a oslobodiť sa. Žrec sa spýtal, a čo potom? Na to otrok odpovedal, že to uvidí potom. Žrec sa zamyslel, ráno zhromaždil armádu dozorcov a nariadil sňať okovy všetkým otrokom a prepustiť ich. Všetci boli prekvapení, vraj ako to? On odpovedal, že sú slobodní. Ak chcú zostať a pracovať, budeme im platiť. Za každý prinesený kameň zaplatíme mincu. Túto mincu je možné vymeniť v susednom meste za potraviny, služby a ďalšie. Niektorí otroci na to pristali, niektorí odišli, niektorí zostali. Výsledok bol, že začali nosiť rýchlejšie. Po prvý raz ktosi vzal po dva kamene. Dozorcovia sa pozerali na to čo sa deje a začali sa pripájať. Niektorí z úradníkov tiež ... niekto začal obchodovať – začal prinášať vodu robotníkom. Tak. A to im povedali, že sú slobodní. No a v tom istom čase začali pracovať dvakrát tak rýchlo. A niektorí sa ešte pridali, niekto začal pripravovať jedlo, celkovo systém prakticky získal. A keď sa žreci zhromaždili, pozvali aj Kratia: "No, ty si démon, Kratij! Ako si to všetko prekrútil? Ako sa ti môžeme odvďačiť?" A on hovorí: "Nazvite toto zriadenie demokraciou ". Démon, Kratij, však? (Smejú sa). Čo sa stalo? Sňali z nich síce obojky, ale tieto obojky sa stali jednoducho neviditeľnými.
Oleg: Teraz je to také isté. Žiadny rozdiel.
Imám: A čo máme? Systém je systém.
Roman: O tragickej etape konca Kali Yugysa hovorí vo Védach. Islam a kresťanstvo hovoria o súdnych dňoch, posledných časoch ...
Imám: Boli sme varovaní, všetci proroci hovorilio súdnych dňoch. Ale v interpretácii náboženstiev to už prešlo zmenami.
Roman: Je to predurčené?
Imám: Samozrejme. A otázkou je, predurčené čím?
Roman: Planetárnymi cyklami?
Imám: Ľudskou voľbou. Čím viac bude človek vo vedomí, dávať svoju pozornosť túžbam, myšlienkam - čo sa stane? – tým sa systém stane silnejším. Na úkor čoho? Na úkor duchovných síl. To, na čo má človek zamerať pozornosť - na svoju duchovnú prácu, na vývoj z materiálneho na duchovné - to on jednoducho vlieva do hmoty. Matéria, systém sa takýmto spôsobom rozvíja. A začína človeka ovládať. Už sa podsúvajú myšlienky, systém ich vkladá. Osobnosť začína venovať pozornosť myšlienkam, túžbam a tak sa spotrebúva Allat...
Roman: A môžeme porozprávať o predurčenej cyklickosti civilizácií na planéte spôsobenej ľudskou voľbou, tj. začiatok - zánik. Myslíte si, že v súčasnosti žijeme v čase zániku?
Imám: Podľa toho ako sa na to pozrieme, možno na začiatku. Teraz je čas prechodu. Križovatka. V čom spočíva začiatok a zánik civilizácie? Keď existuje predstava duchovnosti, predstava toho, ako je v skutočnosti usporiadaný svet, kto ho vytvoril, predstava o tom, kto je človek a kam sa má posúvať, čisté Znalosti vo svete - to je začiatok. Keď vidíme rozvoj toho ako ľudia používajú poznatky o duchovnom svete, to je vzostup civilizácie, vzostup kultúry, morálky, takých vecí, ktoré pozdvihujú človeka nad jeho oddelenosť (ohraničenosť).
Roman: A pozorujeme to?
Imám: My sme teraz akurát v takej vratkej pozícii, ako sa hovorí, buď zaniknúť, alebo k rozkvetu.
Roman: Ak ľudia prijmú Znalosti, je možné, aby sa prechod stal hladkým, je možné vyhnúť sa prírodným kataklizmám, predurčeným cyklickosťou 13 tisíc rokov?
Imám: Prírodné kataklizmy v každom prípade budú. Otázka je iná, ako to prežijeme? Za akých podmienok?
Roman: To znamená, že obete sú nevyhnutné? Prečo sa tak nástojčivo pýtam. Ak napríklad zajtra zmizne pod vodou nejaký ostrov a hromadné informačné prostriedky zatrúbia na ďalší smútok, na celej planéte ukážu "podrobnosti" a ľudia sa ponoria do sústrasti – systém Živočíšneho rozumu začne zberať svoju "úrodu". Ale človek, disponujúci Znalosťami, disponujúci chápaním procesov, to bude posudzovať z úplne inej pozície, držiac pod kontrolou emócie...
Imám: Samozrejme. Niet otázok. Vo svetle Prapôvodnej fyziky Allatra, pozrite čo sa deje, ak sa v matérii niečo stratí, to hovorí o tom, že septonika kdesi "zlyhala“. A znovu, ako to prijímajú ľudia? Matéria je matéria, ona sa rodí a umiera, ak sa neudržiava.
Roman: No my zatiaľ bohužiaľ stále, z väčšej časti, žijeme hlavne matériou ...
Imám: Keď človek žije duchovne, na matériu obracia pozornosť len minimálne.Väčšinou, keď človek vie, kam sa posúva, keď je v neustálom spojení s Duchovným svetom, to čo sa deje v matérii ho len málo vzrušuje.
Roman: Pripúšťam, že rozhovor bude čítať dosť takých ľudí, ktorí vôbec nemajú predstavu o skutočnej duchovnosti, preto je ďalšia otázka takáto. Ak sú kataklizmy nevyhnutné a ľudské otrasy môžu byť veľmi vážne, aké rady alebo odporúčania možno dať človeku v prípade, keď ráno náhle zistí ... že napríklad peniaze už neexistujú?
Imám: Informácií je mnoho, sú na všetkých kontinentoch. Znalosti z kníh Anastasie Novych sa prekladajú do rôznych jazykov, sú dostupné. Ľudia sú priťahovaní znalosťami, začínajú sa v sebe vyznávať, tento proces sa začal.
Roman: A ak človek nečítal knihy? Len niekde čosi začul, počul ale neprikladal význam ... A zrazu - bác! Zrútila sa svetová ekonomika, obchody sa začali zatvárať. Porozprávajme si hoci o tom, že informácií je mnoho, ale akých? Čo robiť? Stránky pre tých, ktorí chcú prežiť, kde je každý sám za seba? Pravdu povediac, nevidel som normálne info. Všeobecné odporúčania pre ľudí, čo urobiť ako prvé? Zhromažďovať sa do skupín, modliť sa, kopať zemlianky alebo brúsiť nože?
Imám: V zásade musí človek pokojne zhodnotiť situáciu. Nájsť zdroj. Ak začne panikáriť, nevidí, čo sa okolo neho nachádza, a teda nevidí východ zo systému, podľa neho je všetko stratené.
Roman: Možno by mal ísť k susedovi a konečne sa zoznámiť? Povedať, počuj priateľu, skúsme to nejako spolu? ..
Imám: Na začiatku sa sám musí upokojiť, sused je presne v takom istom stave. Najskôr sa upokojí sám, rozhliadne sa okolo seba, čo sa mu bude hodiť. Kde - tu je kúsok drôtu, nejaký kus dreva, tam ostal batoh, do ktorého možno niečo položiť, tam je fľaša, ešte niečo iné. Keď človek začne o tom premýšľať, začne sa prepínať. To znamená, že na začiatku nastal šok, ale potom sa spamätal. Keď začal premýšľať o prostriedkoch, ktoré sú naokolo, a potom o tom, ako pomôcť druhému človeku, vtedy sa už prepína. Pozrite, spomenul som si ako priatelia z Austrálie rozprávali, že keď bola povodeň, okamžite dali výzvu na interneta zozbieralo sa tak veľa dobrovoľníkov, že ich ani toľko nebolo treba. Začali s vďakou odmietať, ľudí aj prostriedky. Tam sa ukázala ľudskosť. Keď sa človek sám upokojí, keď má prianie pomôcť druhým, potom sa v zásade všetky problémy dajú riešiť. Keď človek nemyslí v prvom rade na seba, ale začne premýšľať, ako pomôcť druhému - tak sa ľudia zjednotia a začnú si navzájom pomáhať, zachraňovať. Akékoľvek nešťastie prežiť spolu je oveľa jednoduchšie. Ono sa potom rozdelí na všetkých. Hovorí sa: "Víťazstvo je jedno pre všetkých ale porážku má každý svoju."
Roman: To znamená, že zjednotenie ľudí je čisto životná nevyhnutnosť?
Imám: Áno, ináč ľudia neprežijú. Jednotlivci neprežijú. Percento prežitia ľudí – jednotlivcov je veľmi nízke. Obzvlášť, ak nemajú znalosti. Nestačí zachrániť len telo, za telom existuje ešte niečo väčšie. Zachránil svoje telo, ale systém ho okamžite chytil na emóciách. A čo urobí človek? Zabudne na svoju duchovnú zložku a začne ju odovzdávať materiálnemu. V emóciách, v obviňovaniach niekoho, kto je vinný, a tak ďalej a tak podobne. A aký je to rozdiel pre systém? Okamžite podstrčí myšlienky a emócie aké len chcete, nájde vinníka, začne sa mu mstiť. A aký to má zmysel?
Roman: Ak môžeme cynicky poznamenať, je človek v takom prípade pre systém jednoducho krmivom?
Imám: Áno. Žijeme v tomto systéme, môžeme povedať, že žijeme v pekle. Veď človek nevidí seba skutočného, kam má smerovať. Človeka zachraňujú znalosti. Znalosti o všetkom. Predovšetkým samozrejme o svojej vnútornej duchovnej podstate. Ale pomáhajú mu aj znalosti o tom, ako prežiť a ako pomôcť prežiť inému človeku. Na čo mu bol daný život? Aby pochopil, že existuje ešte iný, väčší. Pozemský život je mu daný, aby ho zakúsil a vykročil ďalej, k nasledujúcemu.
Roman: Túto tému budeme určite prejednávať ešte neskôr.
Maxim: Môžeme povedať, že tieto znalosti, ktoré sú teraz uvedené v knihe "AllatRa", sú ľudia pripravení prijať, že je to už nutnosť, túžba?
Imám: O tom už ani nemusíme hovoriť. Ľudia ich už prijímajú masovo, tisíce, desiatky tisíc. Knihy boli rozoslané v miliónových nákladoch. A koľko bolo stiahnutých v elektronickej podobe na internete! Ľudia nachádzajú tieto znalosti a hovoria: "Celý svoj život som hľadal, priťahovalo ma to a až teraz som to spoznal."A pritom sú to ľudia rôznych vekových kategórií, ako mladí, tak aj v strednom veku, aj starší. Je to nutnosť, je to vnútorná ľudská potreba - poznať, mať cieľ. Zmysel života. Bez zmyslu života človek nemôže plnohodnotne existovať. Nemá úplnosť života, keď nevie, kam má smerovať. Márniť život len tak, veď za každým splneným želaním nasleduje ďalšie, pretože ono neuspokojuje človeka. Nech by čokoľvek dosiahol, matéria ho neuspokojí a on sa znovu snaží niečo dosiahnuť. A znovu mu to nestačí, pretože nemá vnútornú kvalitu života. Opäť hľadá a opäť nenachádza. A nájsť seba môže človek len v Duchovnom. To je jediné, čo ho zachráni.
Oleg: Zjednotiť sa, aby ľudia prosto prežili - to je jasné. Dokonca keď sa logicky zamyslíme, skupina ľudí prežije skôr ako jeden človek, ale pozrime sa na to z druhej strany. Je nejaký dôvod pre zjednotenie, za predpokladu, že život nie je v ohrození, keď neberieme do úvahy katastrofy. Ak vezmeme do úvahy normálny život, prečo by sa mali ľudia zjednotiť?
Imám: Proste, hoci len kvôli tomu, aby študovali systém, v ktorom sa nachádzame. Zo znalostí, ktoré dnes máme, vyplýva, že žijeme v systéme Živočíšneho rozumu. Systém vie o človeku oveľa viac než človek o ňom, preto je systém taký silný, náchádza sa v anonymite. Človek o ňom ani netuší. Ale ak sa začne učiť pravidlá tejto globálnej hry, začne chápať, kde sa nachádza a kto v skutočnosti je (!), a čo je hlavné - ako sa môže "odtiaľto" dostať von.
Roman: Ale keď nie jeden, ale mnoho ľudí sa začína učiť ...
Imám: To je výmena skúseností. Človek sám musí objaviť a rozanalyzovať mnoho svojich šablón, prečo u neho vznikajú túžby, pochybné myšlienky. Môže sám zahájiť tento proces, je to jeho osobná záležitosť, ale keď je skupina ľudí, môžu si okamžite vymieňať myšlienky, zdieľať znalosti. Tak napríklad, keď sa stretnú dvaja ľudia a každý z nich má jablko. Vymenili si ich a každému ostalo jedno jablko. Keď sa ale stretnú dvaja ľudia a každý z nich má myšlienku – vymenia si ich a každému ostanú dve myšlienky. Takto sa ľudia zjednocujú a každý povie svoj spôsob riešenia problému, pretože každý má osobnú skúsenosť.
Roman: Kiežby tieto myšlienky boli tvorivé.
Imám: Samozrejme. Keď sa človek seriózne zaoberá svojimi šablónami, myšlienkami, túžbami a čo je najdôležitejšie, možnosťou ako vyriešiť všetky tieto problémy, ktoré pred ním stoja.
Roman: Jasné, spoločne usvedčiť systém, odhaliť ho, je oveľa jednoduchšie.
Oleg: My teraz hovoríme o kategórii ľudí, ktorí pochopili, čo je systém, ale ktorých bohužiaľ, nie je zatiaľ veľa.
Imám: A aký zmysel má zjednotenie, ak ľudia nejdú po duchovnej ceste? Žiadny. Pretože v každom prípade sa všetko končí jedným - prachom.
Oleg: Dobre, teraz o inom. Uskutočňovali sa sociálne prieskumy, kládli ľuďom základné otázky, či chcú žiť v mieri, či už chcú žiť bez hraníc, či sa chcú cítiť ako rodní bratia? Všetci hovoria, že chcú.
Roman: No, žiť v mieri je prinajmenšom pohodlnejšie...
Oleg: Každý človek intuitívne cíti a chápe, že je v jednote so všetkými. Keď si to uvedomí, dôjde k poznaniu. Ale pre začiatok je potrebné, aby obyčajný človek pochopil, prečo sa má spojiť?
Imám: Po prvé, v podstate sme všetci jeden celok, len vedomie nás rozdeľuje tým, že vytvára iluzórne steny, ktoré bránia tomu, aby sa ľudia k sebe správali ľudsky. Keď urobíme voľbu zjednotiť sa, odstránime prekážky, ktoré nás rozdeľujú, potom zmiznú nedorozumenia, rozpory a nepriateľstvo. Spolu je možné urobiť veľmi veľa. Odovzdať nahromadené skúsenosti a znalosti, vytvoriť lepšiu prítomnosť a budúcnosť pre celé ľudstvo. Takéto príklady už existujú – MSH AllatRa v krátkom čase zjednotilo viac ako jeden milión ľudí z najrôznejších oblastí sveta a to bez ohľadu na ich štátnu príslušnosť, miesto bydliska, náboženstvo a rasu. Základom pre toto zjednotenie sa stali znalosti o Duchovnom svete odovzdané v knihách A. Novych. Tie sa stali tiež základom všeľudských hodnôt, ako sú: Česť, Svedomie, Vzájomná pomoc, Priateľstvo, Dôstojnosť a iné.
Roman: Prepáčte, že Vás prerušujem, otázka z rozumu, ak by na svete bol namiesto tisícov štáto v len jeden s názvom Zem, ale bez Znalostí ...
Imám: To je nemožné. Aby Systém mohol vládnuť, potrebuje drobiť. No bez Duchovnosti v skutočnosti niet zmyslu. Ak neprebehne evolúcia, potom je mi ľúto, Stvoriteľovi je úplne jedno, kto tu bude, aké zvieratká tu budú pobehovať, keď z nich nie je úžitok. No, ak osivo nedáva úrodu, čo sa s ním stane? Zem sa preorie a znovu oseje.
Roman: "Nesprávne včely nesú nesprávny med", ako spieva v piesni Grebenščikov. Čo robiť?
Imám: Preorávať. Osiali pole, a nie je úroda. Stáva sa, zasiali a všetko zmrzlo, prišiel mráz a úroda vzala skazu.
Roman: A v našom prípade? Reštart?
Imám: Presne tak, reštart. Systému je jedno, koľkí ostanú, 144 tisíc stačí a znovu zarodí, rozmnoží sa. A ak nie sú Znalosti, je to také isté.
Maxim: Stal sa populárnym trend, "rodových sídiel", kde sa ľudia spájajú, odchádzajú údajne zo systému, budujú sídla, utešujúc sa myšlienkou, že sa tam budú aktívnejšie rozvíjať duchovne.
Roman: Na čerstvom vzduchu, s včielkami, s medíkom, s nabrúsenou sekerkou...
Imám: Kto bol v týchto dedinách?
Roman: Ja som tam bol... (smiech)
Imám: Opäť platí, že jeden sa usadí, vezme si gitaru, má nejaký zdroj. A druhý taký zdroj nemá a chce tiež.
Roman: Mnohí sa držia tejto zeme pazúrmi, "moje!"
Imám: Čoho sa držia? Prachu. Moje - je len to, čo si môžeš odtiaľto odniesť. A z tohto sveta si ešte nikto ani peľové zrnko neodniesol.
Roman: Prišiel priateľ, ktorý bol z Anastáziovského hnutia, rozprával, ako sa spočiatku nadchol, ale potom pochopil, ďalšie klamstvo.V nádeji, že sa oslobodia, ľudia unikajú z miest, a stávajú sa rukojemníkmi zeme, nových povinností, stereotypov, okolností.
Imám: Hoci existujú aj iné príklady. V regióne Volgograd začínali ako rodové statky, zhromaždila sa celá osada, a môj priateľ im porozprával o Znalostiach. Priniesli si tam knihy, postupne celá osada ich prečítala a vznikol úplne iný formát.
Roman: To je tam, kde nemajú na dverách žiadne zámky?
Imám: Áno, nemajú žiadne zámky. Povedal mi, že prišiel so svokrou, popozerala sa, vraj, aké skvelé, ako dobre je tu všetko urobené, a potom zbadala - a kde sú zámky ?! Povedal, mama, išli sme sem cez púšť, videli ste čo len jedného človeka? Oni tam v zime nebývajú, iba na jar. Hovorí, že za celú zimu tam viedli len jedny stopy. Ku dverám niekto podišiel, ale do domu nevošiel. Videl, že tam nikoho niet, žiadne zámky na dverách, otočil sa a odšiel, len stopy a to je všetko ...
Júlia: Vtip. Dostane sa výskumník do raja k Bohu a hovorí: Bože, my už vieme urobiť všetko úplne sami, bez teba. Dokonca aj človeka môžeme vytvoriť. Boh odpovie, no dobre, tak poď, skús. Zdvihne hlinu, a Boh mu hovorí: nie, najprv si vytvor svoju hlinu (všetci sa smejú).
Imám: Veda bez duchovnosti privedie ľudstvo do záhuby. Pozrite sa, začali štiepiť atóm a ako to skončilo? Hirošimou ...
Oleg: Atómovou bombou. Pričom tá sa objavila skôr než reaktor.
Imám: Všetky poznatky sa najskôr využívajú vo vojenskej sfére. Sú to poznatky o matériii. A to aj neúplné. Systém nikdy nedá úplné poznanie. Ako to končí a čím to začína. A aký to má vplyv, veď celý svet je v skutočnosti jednotný. Tu sa ešte môžeme rozdeľovať, pretože nie sú Znalosti, hoci teraz už začínajú dokazovať, že celý svet je v princípe jednotný. Jeden živý organizmus. Myslím, že to bolo v CIA, vykonali tam experiment, vzali DNA jednej z pokusných osôb a umiestnili v inej miestnosti vzdialenej vyše 300 metrov. A na túto pokusnú osobu začali emocionálne vplývať. Aj bunka, ktorá sa nachádzala vo vzdialenosti 300 metrov, začala reagovať. Potom to urobili na úplne inom kontinente - stále rovnaká reakcia. Vzdialenosť neexistuje. Celý svet je informačne jeden celok. Len človek nechápe. Ale tu už nastupuje zodpovednosť. Počkajte, ak je všetko jedno, ale ja začínam mať emócie alebo sa nejako prejavovať, tak sa to odráža na celom systéme. Informácia je tiež okamžite jasná každému. Vytvárame svet, v ktorom žijeme. Naše túžby, naše emócie, akékoľvek naše pobúrenia tvoria to, čo sa okolo deje. V skutočnosti sme stavitelia. Alebo skôr, nie my, ale skrze nás. Ale opäť, naše túžby. Kam presmerovávame túto energiu Stvoriteľa? Do systému? Systém tvorí. A potom sa začneme sťažovať, prečo tak žijeme! Prepáčte, ale začnite rozmýšľať správne.
Roman: Prečo sa tu objavujú nové ploty?
Imám: Správne. O čom premýšľame? Všetko, čo nás obklopuje, všetko doslova do poslednej drobnosti - to je niečí nápad, niekoho túžba?
Roman: Chodil som po meste, koľko všetkého nastavali, všetko svieti, šumí, pohybuje sa, milióny detailov ... a z čoho to všetko začalo? Z elementárnej ľudskej myšlienky.
Imám: Ktosi chcel, aby bola budova, inžinier dostal úlohu, tiež sa zamyslel, staviteľ postavil, tiež premýšľal.
Roman: Niekto urobil tehly, myslením ...
Maxim: A koľko síl Allatu bolo potrebné vložiť!
Imám: To je to, o čom tu hovoríme, kde dávame pozornosť, to aj dostávame. A svet je v skutočnosti jeden. Hovoríme o jednote, ale ona už tu je.
Roman: Poďme späť k ľuďom, ktorí sa zjednocujú na duchovnom základe.
Oleg: Dobre, ideme rozanalyzovať, čo je to jednota v pravom slova zmysle? Pred časom sme prišli k záveru, že jednota bez duchovnosti nedáva zmysel, takže aká má byť pravá jednota?
Roman: Chcem to trochu objasniť. Je jednota a je rozdelenie. Zjednodušene, jednota je predsa duchovný prejav a rozdelenie – pochádza od systému Živočíšneho rozumu, mnohí už počuli jeho heslo: "rozdeľuj a panuj". Je to tak?
Imám: Úplne. Pozrite, je zaujímavé, že keď ľudia nemyslia na seba, tak sa zjednocujú. Rozdelenie sa vždy začína zo sebectva. Ja, moje, jeho. Ja chcem. Tu sa začína rozdelenie. Moje "Ja chcem" a susedove "Ja chcem" sa nezhodnú. Vzniká medzi nimi rozdelenie.Ale keď premýšľam o tom, ako to mám robiť lepšie, aby bolo môjmu blízkemu dobre. Ako to urobiť? Hoci len posedieť, porozprávať sa.
Roman: A ako človeka postrčiť, aby začal myslieť na suseda?
Imám: Na postrčenie netreba ani myslieť, pretože to je už súčasť mágie. "Chcem, aby urobil to, čo ja chcem." Zmanipulovať?
Roman: Nuž, nejako vyvolať jeho záujem, použiť Bohom povolený čarovný kopanec.
Imám: Nie je dosť toho čo sa deje v prírode, či to nie je čarovný kopanec? My napĺňame informačný priestor. A čím častejšie budeme žiť sami tak ako hovoríme - Česť, Dôstojnosť, Svedomie, Priateľstvo, čím častejšie budeme napĺňať informačný priestor týmito pojmami a sami žiť podľa týchto princípov, tým ľahšie bude ľuďom. Ľudia vidia, ako sa na tomto základe tvoria kolektívy. Zaujíma ich to, zapájajú sa do takých kolektívov, skupín, ktoré robia niečo nie pre seba, ale spoločne. Spájajú ich zdroje,nápady, začínajú niečo tvoriť. To je už spojenie. Tak sa tvoria priateľské vzťahy, a to je oveľa príjemnejšie. Keď použijeme vedomie ako nástroj. A nie ono nás...
Roman: Zneužíva?
Imám: (pousmejúc sa) Kŕmi sa. Začíname používať tieto mechanizmy tak, ako to má byť. V trojrozmernosti, musíme používať vedomie na spoznávanie tohto sveta. A používať aj svoj mozog a telo, ktoré nám boli na čas zapožičané. Je nutné používať ich správne. A začínať vždy od seba.
Maxim: Inými slovami, môžeme zmeniť vektor rozvoja spoločnosti vďaka vedomiu, tým že budeme napĺňať informačné pole?
Imám: Bud‘ naším konaním rozdeľujeme a systém to hneď využije a začne propagovať a podporovať toho, kto vykonáva jeho program, alebo napĺňame pozitívny informačný priestor. Naša voľba. Tu teraz tiež používame vedomie, pretože akýkoľvek materiálny objekt, či už článok alebo pozitívny motivátor prapôvodných znalostí, sa vytvára tým istým vedomím. Prečo to nerobiť? Ty urobíš, ďalší to uvidí, bude mať právo voľby - prijať alebo neprijať. Ale to už je jeho voľba. On za to nesie zodpovednosť. Predsa, keď sa vrátime do nedávnej minulosti, prakticky na každom rohu viselo: "Rozum, Česť a Svedomie našej doby".
Roman: A "Proletári všetkých krajín, spojte sa!"
Imám: Áno. A piesne? Spomeňte si ako Valentina Tolkunova v piesni "Vykonajte zázrak!" spievala "V priateľstvo musí veriť každý človek".
Roman: Dva roky si prezerám sovietske filmy. Zlatý vek kinematografie, 60-te, 70-te, 80-te ... roky. Ohromujúce, každý film končí záberom na tvár - vždy úsmev. Bohužiaľ, dnes je vo filmoch úplne iný emocionálny obsah... Keď som bol naposledy pred jeden a pol rokom v kine, na hollywoodskom trháku, úprimne povedané, ako keby som vypil jed, potom ešte dve hodiny som hľadal protijed, trávil.
Oleg: No, na emóciu si oni potrpia.
Imám: Aj s emóciami je to zaujímavé. Celý informačný priestor, ktorý tu teraz je, počnúc hromadnými informačnými prostriedkami, televíziou, rádiom a podobne, to všetko človeka celý čas vťahuje do emócií. A to hlavne negatívnych. Vari máme málo pozitívnych príkladov? Koľko len chceme. To, čo sa teraz deje v MSH ALLATRA, to je "Dobro v akcii", videá a články, všetko čo je dobré. Nedávno bolo spustené "Rádio ALLATRA", môžete prosím posielať príspevky. Niekde uvidíte dobrý príklad, nahráte ho, pošlete ho tam a tak sa dostane k ľuďom.
Roman: Jednoducho prijať a robiť čo - to?
Imám: Aby ľudia mali nejakú alternatívu. Aby človek videl, že vo svete je aj dobro. Že sú príklady, ako možno konať. Konať a spolupracovať s inými ľuďmi.
Júlia: Prečo sa človeku zdá, že sused je proti nemu, že je ako vlk, keď v skutočnosti všetci chcú žiť v mieri a jednote medzi sebou navzájom?
Imám: Potrebujú príklad. Prečo sovietska ideológia vydržala? Pretože celý čas ľuďom pripomínali príklady: Gagarin, Čkalov, Yašin a ďalší hrdinovia... Ako ich vytvorili, to už je iná vec. Ale bol to príklad, ktorý ľudí priťahoval. Človek, ktorý kráčal vpred, ktorý ukázal, že to môže dokázať aj obyčajný človek. Presne tak isto aj každý z nás môže byť takým príkladom. Začať od seba, začať žiť. Pozrite, koľko ľudí sa posúva a už neužívajú alkohol, mnohí prestali fajčiť. A vzťahy medzi ľuďmi v kolektíve sú normálne, priateľské, bez špiny. Môžu mať medzi sebou nejaké nedorozumenia, ale vyjasnia si, kde systém našiel cestičku a uzavrú ju. Už sa žije omnoho zaujímavejšie. Je to možné? Je. Tu máš príklad a treba ho po celú dobu ukazovať.
Júlia: Niektorí ľudia hovoria, že život má byť emocionálny - pestrý, skvelý, prudký! Bez emócií je jednotvárny. A jednota – je nudná, obyčajná. Prečo?
Imám: Pozrite, koľko ľudí pozerá "AllatRa televíziu" s takými planúcimi očami! Ľudia prichádzajú a hovoria, počkať, ja len teraz začínam žiť, keď sa začínam zjednocovať na tomto základe.
Roman: Áno, je to zaujímavejšie, je to citeľný rozdiel.
Imám: Pretože po odoznení emócií sa človek vždy cíti rozbitý, prázdny a cíti, že bol znovu oklamaný. Ale naopak, keď je človek na pocitoch, v jednote, pri nejakej činnosti, cíti naplnenosť, je pripravený na nové výzvy. To poprvé. Po druhé, je to malinké víťazstvo nad sebou a po tretie už sa začínajú hromadiť skúsenosti z víťazstiev. Človek sa už nebojí niečo urobiť, stáva sa už slobodnejším. Už slobodnejšie vyjadruje svoje myšlienky, pocity, čo sa v ňom deje, aké zmeny v ňom prebiehajú. Nebojí sa o tom hovoriť.
Maxim: No to je vtedy, keď človek preciťuje.
Imám: Pretože na začiatku uvidel príklady.
Maxim: Áno, uvidel príklad, prebudili sa v ňom pocity, a on šiel za nimi. Ale povedzte, existujú ľudia, ktorí nemôžu cítiť? U ktorých vzniká zámena pocitov za emócie?
Imám: Takí ľudia neexistujú. Vo všeobecnosti nie. Všetci ľudia prežívajú pocity, ale na druhej strane, keď si to človek rozoberie, odkiaľ sa berú emócie? Je to odraz pocitov. Zámena. Ak človek začne obracať svoju pozornosť hlavne na pocity, tak sa mu odkryje úplne iný obraz.
Roman: A ten sa bude aj naďalej rozvíjať.
Imám: To poprvé a po druhé začína vidieť aj výsledky. Ak je človek spokojný, je dobrosrdečný, všetky podmienky okolo neho sa skladajú tak, že sa nedostáva do nejakých nepríjemných situácií, proste apriori ich nevidí.
Roman: Túto tému si určite preberieme, ale v samostatnom rozhovore. Čo môžete poradiť nejakému Grigorijovi z Ťumene, ktorý pochopil, že je nutné vytvárať pozitívne informačné pole? Jednoducho potichučky prijať a konať?
Imám: Áno, prijať a konať. Je jedno čo, kladných príkladov naokolo je kopa. Na pomoc má internet, môže napísať nejaký článok.
Roman: Zúčastniť sa na sociálnom projekte?
Imám: Samozrejme, tým skôr, že máme dnes internet, sieť, ktorá je po celom svete. Prečo nevyužiť tento zdroj. Doma, kde žije, ukázať príklad takého života, jednoty, života podľa svedomia. Prečo nie? Je to možné všade.
Roman: Časom dochádza u ľudí, ktorí aktívne vytvárajú pozitívne informačné pole, obdobie úpadku aktivity.
Imám: To im hovorí systém.
Roman: Existujú nejaké triky na knokautovanie systému?
Maxim: Ako sa naučiť neočakávať výsledok?
Roman: Sú ľudia, ktorí nečakajú výsledok, ale robia, robia, a potom sa nejako unavia, už nemajú ten elán...
Júlia: Ale možno nerobia to, čo majú, alebo môžu radšej zmeniť činnosť?
Imám: Začínajú sa pochybnosti, provokácie? – začína pracovať systém.
Roman: Áno. Ako sa dá potom namotivovať?
Imám: Ak sa taký človek zaregistroval, má skupinu rovnako zmýšľajúcich ľudí, určite sa to spustí. Moment komunikácie, keď niečo vysvetľuje, určite dostane spätnú väzbu. Pretože nie je sám. Vzhľadom na to, že nie je sám, nezvolal do vzduchoprázdna, ale vstúpil do nejakej skupiny, niečo napísal, napísal svoje chápanie nejakej otázky, vysvetlil to tаm.
Roman: Doložil puzzlík a ešte ďalší na tento spoločný obraz.
Júlia: Keď sa začínajú pochybnosti, môže sa rozpamätať na ten pocit, s ktorým začal robiť, písať?
Roman: Ani nemusí mať ten pocit, len jednoducho chápe, že to musí robiť. Skrátka, treba jednoducho robiť a to je všetko.
Imám: Robíš, čo môžeš, a nech sa stane čo sa stane. V každom prípade, raz sa to pohne.
Oleg: Správne chápem, že jednota všetkých ľudí sa začína prácou každého nad sebou?
Imám: Jednoznačne, človek sa nikdy nezjednotí s ostatnými, keď bude myslieť len na seba. Chápete, prirodzené procesy? Človek sa začína spájať, myšlienka sa len zrodila, za touto myšlienkou ide sila. Cíti ju a keď realizuje nejaký spoločný projekt, v jednote, prirodzene u neho nastane vnútorné duševné pozdvihnutie. Ako sa hovorí, existuje potenciálna energia a kinetická. Urobíš krok a vznikne energia pre ďalší krok. A čím ďalej ideš, tým viac energie máš, aby si čosi tvoril. A keď je to u každého človeka, tak sa to mení v rieku – aký výsledok to prinesie! Jeden pramienok, zlieva sa s druhým, potom s tretím a vzniká hlboká rieka, ktorá strhne všetky prekážky na svojej ceste.
Roman: Mám otázku. Ľudia, ktorí idú po duchovnej ceste, majú jedinú úlohu - duchovne sa oslobodiť, "vyjsť odtiaľto" a duchovné praktiky im v tom pomáhajú. Jeden človek ako prevodník Allatu do tohto sveta, ako jednotka, vytvorí akési, nazvime to pozitívne pole. Dvaja ľudia toto pole posilnia, zdvojnásobia, traja strojnásobia, a tak ďalej. Je to tak?
Imám: Asociatívny príklad: vošiel si do temnej miestnosti so svojou sviečkou, vošiel druhý človek a zapálil si svoju sviečku (buď od tvojej alebo prišiel so svojou). Potom je takých ľudí stále viac, kam sa podela temnota? Odchádza, nastáva svetlo.
Roman: V takom prípade sa zákonite potvrdzuje, že v kolektíve je duchovný rast rýchlejší a efektívnejší? Napríklad, mnohí určite skúsili robiť duchovné praktiky vo veľkom kolektíve. Je to oveľa mocnejší zážitok. Zaujímalo by ma, aké to je, keď sa naplní štadión ľudmi a spolu vykonajú duchovnú praktiku «Kvietok lotosa»?!
Imám: Stanú sa prevodníkmi duchovných síl. Jeden človek je prevodník a druhý, ktorý sa otvoril, získal tiež to isté. Už sú dvaja, táto sila je mocnejšia, potom uchvacuje ďalších. A tak je prevodníkov duchovných síl stále viac a Stvoriteľ sa začína prejavovať v každom.
Roman: Štadión sa dá použiť na mnoho vecí, nie?
Imám: Áno, pričom nezáleží na tom, či sa ľudia zhromaždili na štadióne, alebo naraz v určitom čase na rôznych územiach, v rôznych mestách, krajinách a môžu byť aj rôzne národy, rôzne skupiny, ale všetci sa stávajú prevodníkmi duchovných síl.
Roman: Takže takto sa do tohto trojrozmerného priestoru dostáva viac Allatu?
Imám: Allat je vždy štrukturovaný, sila Allatu stavia všetko na svoje miesto, dokonalo. Ak je systém pokrivený, odráža ako krivé zrkadlo, samozrejme sa získava pokrivený odraz, ale keď ide sila Allatu, tak všetko štrukturalizuje. To znamená, že všetko je dokonalé, ako to Boh vymyslel. Čím viac čistej sily Allatu prichádza, tým viac sa štrukturalizuje, svet sa stáva čistejší a jasnejší. Pozrite, čo sa ešte stane, keď začneme ignorovať systém. Vtedy systém Živočíšneho rozumu slabne, sily mu nestačia. A čo potrebuje? Potrebuje silu Allatu. Ale keď my kontrolujeme systém, prestaneme ho kŕmiť a on slabne, ale duchovná sila, sila Allatu sa zväčšuje. Tak sa svet mení.
Roman: Myslíte si, že mýty o tom, že v dejinách existovali celé národy, ktoré vystúpili do siedmej dimenzie, sú pravdivé?
Imám: Áno, je to pravda, aj v našej civilizáci boli také národy, napríklad Tripolje.
Roman: Mimochodom, kde zmizlo Tripolje? To historici nevedia povedať.
Imám: A ani to nemôžu povedať. Ako to môžu vedieť, keď základom ich myslenia je materiálno. Tripolje nám v pravý čas podhodilo takýto zaujímavý hlavolam. Predtým ľudia potrebovali 800 - 1000 rokov, aby spoznali duchovno, tak je to zaznamenané v Biblii. Ale v Tripolskej kultúre ľudia vzostúpili vo veku 35 - 40 rokov, vlastne toľko ani netreba. Naše súčasné telo je určené na 144 rokov fyzického života, takže vrchol vývoja súčasného človeka by sa mal pohybovať okolo 70. roku.
Roman: A my sme už, ktovie prečo, v 70. rokoch úplne schradnutí.
Imám: Prepáčte, ale kde odchádza prána? Keď je emócia v tele, tak telo ako biochemické laboratórium uvoľňuje určité látky a to si vyžaduje energiu. Životná energia prána sa spotrebúva hlavne na to. Základná myšlienka - keď prestaneme dávať pozornosť systému, ten sa stane slabším a keď už každý z nás bude tak postupovať, tak poskytneme pomoc druhým, budú to mať jednoduchšie. Prečo dnes prichádzajú ľudia, nováčikovia, ktorí už chápu? Pretože každý začína menej kŕmiť systém a systém slabne, stráca silu. Preto ďalší ľudia už ľahšie prijímajú tieto Znalosti. V súčasnej dobe je ľudstvo schopné prijať duchovné Znalosti o duchovnom svete, ako s nimi pracovať – takmer na 99%. Zatiaľ čo pred piatimi rokmi to bolo 60 až 70%, teraz sú to ľudia schopní prijať vďaka tomu, že internet neustále pracuje, stále sa publikujú knihy, vydávajú, predávajú, Znalosti sa rozširujú. Nič im nebráni a systém je usporiadaný tak, že keď sa sila zväčší, potom sa systém obráti, začne pomáhať. Tak sa veci majú.
Roman: Mimochodom, navrhujem hovoriť o systéme zvlášť, lebo podľa môjho názoru, je to veľmi vážna téma.
Oleg: Hovoríte, že nemáme venovať pozornosť systému. Bolo by dobré dotknúť sa trošku témy vedomia a myšlienok, pretože to je veľmi dôležitý, kľúčový moment.
Imám: V akejkoľvek emocionálnej situácii, do ktorej sa človek dostane, si možno spomenúť, že je možné urobiť iné rozhodnutie, než na aké sme zvyknutí. Je zaujímavé, že ak sa situácia stále opakuje, znamená to, že človek robí stále to isté rozhodnutie, ktoré ho privádza stále do tej istej situácie. A tak treba pochopiť, preskúmať svoje myšlienky, túžby, emócie a urobiť iné rozhodnutie. Ako riešiť nejakú situáciu v pokoji, nehádať sa, nehrýzť sa navzájom, ale naopak upokojiť sa, pomôcť druhému človeku, aby sa upokojil a porozumel, sadnúť si a porozprávať sa ako ľudské bytosti. A vtedy sa zatvorí prístup k systému, už nerozdeľuje. Naopak človek prijal rozhodnutie, spojil sa s iným človekom, aby tento problém vyriešil pokojnou cestou.
Roman: V kódexe samuraja je taká téza, že rozhodnutie treba urobiť až po 7 nádychoch a výdychoch.
Imám: Funguje to tak: najľahšie je ovládať fyzický stav v momente, keď prebieha rozhodovanie sa, a nastáva akési emocionálne vzplanutie.Vždy možno spozorovať napätie fyzického tela, zadrží dych pred tým, než vybuchnú emócie. A keď už si to človek raz uvedomí, treba uvoľniť fyzické telo. Niekoľko hlbokých nádychov a výdychov a vzniká šanca, niekoľko sekúnd, aby sa rozhodol. A aké rozhodnutie prijme? Teraz už môže povedať, áno, chcem prijať pozitívne rozhodnutie.
Júlia: Ja by som chcela ešte pohovoriť o zjednocovaní. Aký prvý krok má podniknúť človek, ktorý sa práve zoznámil s teóriou jednoty a súhlasí s ňou, ale nechápe, čo má robiť?
Imám: Jednoducho – začať konať. Prísť k susedovi, Vasja, mám taký nápad, urobiť detské ihrisko. Deti sa nemajú kde hrať, vybiehajú na cestu, jazdia tam autá. Neurobili by sme tu hojdačky? Dali sa dohromady a urobili. V Kyjeve bolo mnoho príkladov. Zobrala sa babička a vykopala záhon, zasadila kvietky. Potom prišla druhá suseda, a či som ja horšia? Tu hľa deti. Ukázali detičkám, ako sa kvety sadia, ako sa o ne treba starať. A deti ich už viac nebudú vytrhávať, budú sa o ne starať, polievať ich, je to pre ne zaujímavé. Nejakí ľudia začali robiť vstup, parádny, namaľovali ho.Vyšli ďalší - a čo my, poďme, aj my si urobíme. Ukazovali to v televízii, videl som to a bol som šokovaný. V obyčajnom poschodovom dome urobili záhradu, postavili altánok. Prišla nejaká pani, pozrela, priniesla slamenú figúru. A už prichádzajú novomanželia na dvorček, fotia sa a potom idú na matričný úrad. Všetko to začalo jedným človekom, ktorý chcel urobiť niečo dobré.
Roman: Alebo príklad zo života. Známy sa na vidieku rozhodol zbaviť veľkej mláky, ktorá sa tvorila po daždi a bolo nepohodlné prechádzať tade autom. Prišiel s lopatou, začal kaluž zasypávať, sekerou obťal stromy. Miestni obyvatelia chodili okolo, pozerali, nechápali čo robí, zákopy alebo čo to kope? Stručne povedané, všetko krásne porobil. Prešli dva mesiace, vrátil sa znovu a dedinčan mu povedal, že sa niečo divného deje v obci. Ľudia si sami začali opravovať cesty. Zistilo sa, že miestni ľudia uvideli príklad a začali sami niečo robiť, veď je to takto pohodlnejšie.
Imám: Minulý rok ukazovali v televízii, že na západnej Ukrajine ľudia dali dokopy peniaze. Veľká obec, ľudia sami postavili 8 kilometrov dlhú asfaltovú cestu z okresného mesta až do dediny! Štát neinvestoval ani kopejku, sami sa poskladali. Prišiel traktorista so svojím traktorom, niekto privliekol tehly, zasypali, niekto priniesol piesok, potom kúpili asfalt a zvalcovali. Sami!
Roman: A naopak, aký rozšírený je dnes jav, komfortné mestečká s trojposchodovými domami, peňazí hŕba a príjazdová komunikácia - samá jama.
Imám: Všetko závisí na ľuďoch. Treba začať od seba. Chápeš, že je to nevyhnutné, prijmeš a robíš. No, aspoň minimum, možno priviesť nejaký štrk, nejaké rozbité tehly.
Roman: Áno, v skutočnosti je to ľahké, vziať lopatu, ísť a zasypať jamu.
Imám: Všetko sa to začína jedným človekom. Nehovoriť, ale zobrať sa a robiť, treba sa zjednotiť ... Zober sa a urob niečo dobré pre ostatných.
Roman: Skvelá rada, nebudeme sľubovať, ale vyskúšame. Možno si to poďme zrekapitulovať.
Júlia: Človek, ktorý usiluje o jednotu, nemá čakať, nemá kdekoho obviňovať, ale má vstať a konať, podľa svojich síl. Začať v malom, aby zlepšil to, čo treba zlepšiť. Príklad, vyvesiť oznámenia a zhromaždiť ľudí pre spoločné dielo, ktoré prinesie úžitok.
Imám: Správne. Ako sa hovorí, "Cestu zdolá kráčajúci." A každá cesta začína prvým krokom. Urobíš krok sám a po ceste sa už objavujú spolupútnici. Niekto vidí, že ty ideš, možno aj on sa pripojí. Podíde a kráča vedľa teba. Potom tretí, štvrtý, pozri sa, už je to celý kolektív zjednotený nejakou myšlienkou. A táto myšlienka už nie je malá, ale prerastá do veľkého skutku. A skutok sa koná. A počas toho sa ľudia môžu rozpamätať, čo je to duchovnosť, svedomie, česť, dôstojnosť. Tak možno napraviť prakticky všetko. Aj ľudí. Pozrite, celé hnutie sa zrodilo z jediného Človeka, ktorý predal Znalosti v knihách.
Roman: Áno, to je pozoruhodné!
Imám: Milióny ľudí si ich už prečítalo a začali konať po celom svete a konajú nejaké skutky, tvoria projekty, všetko sa mení.
Roman: A je to fajn, ako sa ľudia v skutočnosti menia. My tu teraz sedíme - ako jedna rodina.
Imám: Ako jedna rodná rodina, a každý si prešiel svoju cestu ...
Roman: Dobre, poďme teraz konkrétnejšie vymenovať výhody ľudského zjednotenia. No, takpovediac, záverečný pokus presvedčiť vedomie. Po prvé sme si povedali, že je tak jednoduchšie prežiť v extrémnych podmienkach, pričom zjednotenie je proste životná nutnosť. Po druhé, nech sa na to pozrieme z akejkoľvek strany, je to pohodlnejšie a bezpečnejšie ... Po tretie, rozdelenie rodí vojny a zjednotenie - mier. Po štvrté, v kolektíve je jednoduchšie spoznať, usvedčiť a ubrániť sa systému Živočíšneho rozumu a teda ľahšie sa duchovne rozvíjať. Správne? Po piate a hlavné - zjednotiac sa na duchovnom základe, je ľahšie prísť k osvieteniu, duchovnému oslobodeniu, alebo spasiť Dušu, tak ako je to komu zrozumiteľnejšie. Šieste - urobil som výber - začal som konať ...Imám: Voľbu človek vždy robí sám. Ak sa rozhodol zjednotiť, vybral si svoju cestu, má svoj cieľ. Môže ísť k tomuto cieľu samostatne a druhí sa s ním spoja, pretože vidia, kde je cieľ, majú zmysel života. Systém rozdeľuje a ľudia spájajú.
Roman: A konečne, po siedme ... podľa všetkého sa ľudia musia naučiť žiť ako jedna veľká družná rodina. Lepšie povedané, tak ako to mienil Boh?
Imám: Prirodzene. Tak či tak všetci slúžime Jemu. Keď žijeme podľa svedomia, tak plníme jeho zákony, začíname cítiť Stvoriteľa ako obrovský oceán lásky, šťastia a vnútornej radosti. Toto hlboké spojenie sa stáva nutnosťou, rovnako ako vzduch pre dýchanie. S týmto stavom vnútornej slobody sa chcete podeliť s ostatnými. Tak dochádza k zjednoteniu v Duchu.